Svetový deň psoriázy
Autor: Tomáš G.
Svetový deň psoriázy

Ružovo-červené fľaky na pokožke sú nočnou morou každého človeka. Lenže čo ak vás sprevádzajú celý život? 29. októbra si pripomíname Svetový deň psoriázy, teda ochorenia, ktoré sa týmto spôsobom prejavuje a ľudovo ho nazývame aj lupienka. Postihuje 2 až 4 percentá populácie v Európe, no nie všetci pacienti sa liečia. Teraz je tu však nový objav v podobe „múdrej huby“, ktorý môže pacientom výrazne zmeniť pohľad na doterajšiu liečbu.


Psoriáza je chronické dedičné zápalové ochorenie, ktoré je založené na imunitnom podklade bez možnosti úplného vyliečenia. Faktory, ktoré zapríčiňujú jeho vznik, zatiaľ neboli odhalené, no odborníci sa zhodujú v tom, že významnú úlohu zohráva genetická predispozícia. Život s touto diagnózou nie je ľahký, pretože zahŕňa časté recidívy, ktoré môžu ľuďom znepríjemňovať bežné fungovanie v spoločnosti. Základom je nehanbiť sa o probléme otvorene hovoriť. Nie každý človek to však dokáže, a tak je stále mnoho takých, ktorí sa skrývajú a boja sa vyhľadať potrebnú lekársku pomoc. „Môže ísť o množstvo dôvodov, napríklad nedostatočná informovanosť o nových možnostiach liečby, sociálna izolácia v dôsledku kožných prejavov, mnoho pacientov je vyčerpaných dlhodobým priebehom choroby, často s malými známkami zlepšenia, pričom už nemajú chuť niečo riešiť, neveria, že lupienku možno liečiť,“ vysvetľuje MUDr. David Stuchlík, primár kožného oddelenia Pardubickej nemocnice.

 

Rozoznávame dva druhy ochorenia:

Psoriáza 1.typu

Má rýchlejší priebeh. Postihuje približne 70 percent pacientov. Vyskytuje sa najmä u mladých ľudí medzi 15. a 22. rokom života, pričom dôležitú úlohu zohráva rodinná anamnéza - teda dedičnosť ochorenia.

 

Psoriáza 2. typu

Vyskytuje sa najmä u staršej generácie, pričom vrcholí okolo 60. roku života človeka. V tomto prípade nezohráva úlohu dedičnosť a priebeh ochorenia býva miernejší ako pri 1. type.

 

Nepríjemné príznaky

Spúšťače môžu byť rôzne – od zlej životosprávy cez rôzne zápaly, infekcie, lieky až po hormonálne faktory a celý rad ďalších chorôb. Ružovo-červené, ostro ohraničené škvrny, ktoré sú typickým príznakom, bývajú pokryté suchými, striebristými a odlupujúcimi sa šupinami. Môže ísť o akútny výsev alebo takzvané chronické ložiská.

 

Revolučný objav

Nie nadarmo sa hovorí, že príroda je múdra a na všetko má vlastný recept. Veľa pacientov nepatrí k šťastlivcom, ktorým klasická liečba dokáže zásadným spôsobom pomôcť. Aj preto vedci neustále hľadajú nové možnosti. Českej dvojici Radim Klimeš a Martin Suchánek sa podarilo urobiť skutočne revolučný objav v podobe „múdrej huby“ Pythium oligandrum, ktorá sa bežne nachádza v pôde a živí sa inými hubami. Pomôcť dokáže s celým radom nepríjemných ochorení vrátane psoriázy.

A to najlepšie? Je stopercentne prírodná a netreba sa obávať žiadnych vedľajších účinkov. Keď zneškodní parazita, uvoľní priestor normálnej mikroflóre, čím podporuje hojenie,“ ozrejmuje mikrobiológ MUDr. Karel Mencl z Krajskej nemocnice v Pardubiciach, ktorý spolupracoval na výskume. „Doteraz sa neobjavili žiadne alergické reakcie. Prípravky z nej môžu používať aj deti mladšie ako tri roky, tehotné alebo dojčiace ženy alebo ľudia so zníženou imunitou,“ dopĺňa odborník. Navyše, plesne si voči tomuto predátorovi nedokážu vytvoriť odolnosť, a preto účinkuje aj pri opakovanom používaní.

 

 

Klasická liečba

Rozdeľuje sa na lokálnu, ktorá sa používa u 90 percentách pacientov, alebo celkovú. Najskôr je nutné odstrániť šupiny. Slúži na to aplikácia krému, masti alebo oleja s obsahom kyseliny salicylovej alebo mliečnej. Následne nastupuje lokálna terapia, pri ktorej sa využíva efekt kortikosteroidov, ktoré majú protizápalový aj imunomodulačný efekt. Výsledok liečby sa dostavuje pomerne rýchlo, no nevýhodou je spomínaná častá recidíva. „Existuje celý rad liečebných postupov v závislosti od stupňa postihnutia, pričom každý má svoje riziká a nevýhody, záleží na druhu konkrétnej liečby,“ ozrejmuje na záver MUDr. Stuchlík. „Lupienka sa žiaľ úplne vyliečiť nedá, múdra huba však odstráni viditeľné prejavy ochorenia a pacient sa celkovo cíti lepšie,“ dopĺňa mikrobiológ MUDr. Karel Mencl z výskumného tímu.

 

Kategória: Zdravie