Dojčiť alebo nedojčit?
Dojčiť alebo nedojčit?

Je krátko po desiatej večer. Moje prsia, obrazne povedané, zívajú po výdatnom kojení, prázdnotou a náš Matias zaspal... Kojiť či nekojiť? Táto otázka vo mne evokuje Shakespearovskú dilemu „Byť či nebyť“ (dobrá matka). A tak metaforicky otváram Pandorinu skrinku s názvom dojčenie.


 

Dojčenie nie je veda, je to príroda!

Článkov o dojčení, počnúc od významu, zloženia materského mlieka až po problémy pri dojčení, je neúrekom. Táto jedinečná, prirodzená schopnosť ženského tela je však zároveň veľmi individuálna, preto sa nenechajte odradiť, či zneistiť, ak to nepôjde podľa teórie. Dôverujme sebe a svojmu dieťaťu.  Príroda to predsa už dávno vymyslela.

 

Veľa užitočných informácií vrátane techník dojčenia, či polôh pri dojčení sa dozviete aj v materskom centre Predeti care na kurze dojčenia. Pod vedením laktačnej poradkyne sa dozviete ako predchádzať problému s nedostatkom mlieka alebo zlému prisávaniu bábätka. V prednáške je zahrnuté dojčenie v prvých dňoch po pôrode, starostlivosť o prsia, praktické ukážky polôh dojčenia, signály, kedy je dieťatko hladné, nočné dojčenie a v neposlednom rade možné komplikácie s dojčením. Záver prednášky tvorí diskusia, v ktorej sú vítané akékoľvek otázky budúcej mamičky. Veľmi som  uvítala aj možnosť zúčastniť sa kurzu aj  s bábätkom. Ak má člvoek problém s dojčením a chce ho osobne konzultovať s lektorkou je to ideálne.

 

Dojčím, pretože ma to baví

Niekde som čítala búrlivú diskusiu mamičiek o dojčení, resp. o rozhodnutí niektorých z nich nedojčiť. Väčšinou sa stretávam s názormi, ktoré podporujú dojčenie. Čo však v situácií, keď žena nemôže, nedajbože nechce dojčiť? Mnohé z týchto žien si pod ťarchou spoločnosti o presadzovaní správnosti dojčenia, vytvorili medzi sebou hrubú bariéru. A tak vznikla pre mňa nezmyslená, pomyselná čiara, ktorá rozdeľuje matky na dojčiace a tie, ktoré nedojčia. Ďalším olejom do ohňa je otázka - do kedy dojčiť. Aj o tom sa vedia ženy hádať „donemlátom“.

 

Verte sebe 

Ja som si v tejto veci dôverovala a verila som vlastnému telu, že to dá. Tú druhú možnosť som v mysli zbytočne neživila. Mám totiž veľký problém s hodnotením zvonku a neviem ako by som to ustála. Dojčím svojho hladoša ostošesť a to vzájomné hľadenie si do očí, ktoré pri ňom nastáva, by som nevymenila za nič na svete. Dojčím, pretože ma to baví, nie preto, že by sa malo. Ako správna a zodpovedná matka som sa aj ja zúčastnila kurzu venovanému dojčeniu, prečítala nejednu brožúru a "prebrúsila" internet do posledného dáta. Z množstva informácií som si vybrala pre seba potrebné. Píšem to preto, že mnohé zrejme v snahe byť dokonalá a správna matka, často prehliadame vlastné inštinkty – tie najčistejšie a najsprávnejšie pre nás a podliehame nezmyselnému porovnávaniu sa s inými. Ja svojho takmer 3-mesačného syna nekojím podľa hodín (každé dve až tri hodiny), ako sa píše v literatúre, ale podľa jeho potreby. Dnes už dobre rozpoznám plač bažiaci po mlieku. Nestriedam prsníky počas jedného kojenia a občas svojho syna ani nedám odgrgnúť. Nedávno som dokonca jedla sushi... Ľahko mu síce z toho nebolo, ale je to silný chlap a ja už viem, že nejaký čas si ešte takéto špeciality radšej nedoprajem.